Pohár SPZ 2017

Víťazom XXXIII. ročníka skúšok farbiarov o Pohár SPZ 2017 sa stal Jakub Bašista so sukou HF Luna Krigov s počtom 380 bodov v II.cene.

.

.

KLUB CHOVATEĽOV FARBIAROV

Pri Slovenskom poľovníckom zväze

Psa v štychu nenechám...

Decembrové ráno, už druhý deň sneží, reku sprobujeme s priateľom zapoľovať. Po revíri pobehujú vlci, ozdaj sa pošťastí. Stál som ráno v hrubom lese, oproti svah a čakal. Padla rana asi kilometer odo mňa, za chvíľu zabzučal mobil „Strelil som vlka, dostal“ počujem na druhom konci trasľavý hlas mladého poľovníka. Dobre, počkaj s hodinku a choď sa pozrieť, ak leží už Ti neutečie, hovorím a stojím ďalej. Dvadsať minút, bzučí mobil, nevydržal „ Zdvihol som ho, ani som nestačil zamieriť“. Počkaj, prídem, hovorím a žmurkám na farbiarika, máš robotu. Vrtiac chvostom, rozumel. Mladý strelec sa triasol ako fajka môjho deda, keď z nej vytriasal tabak, jasné jeho prvý vlk. Čakali sme ešte hodinku a on mi ten vzrušujúci zážitok kvetnato opisoval. Prišli sme na nástrel, v snehu dlhá ťahaná stopa a v nej farba, to nebude problém, hútam, nahadzujem psa, chvíľu vonia, zaliehava do remeňa a ide sa do žrďoviny. Stopa sa dobre sleduje, na sto metrov tri ležoviská, keď sme pre sebou na dákych 30 metroch zbadali vlka. Pohyboval sa sťažka, zadné behy čiastočne paralizované, mihol sa medzi stromkami a už ho nebolo. A tu som vyslovil tú farbiaristom tak ľúbo znejúcu vetu“ Púšťam psa“ a tým som odštartoval udalosti, o ktoré sa chcem s vami podeliť. Prvé dve – tri sekundy sa psík na mňa pozeral či to myslím vážne a potom stekajúc vyštartoval, my za ním ak sa dá o dákom behu v žrďovine hovoriť. Za chvíľu ho už staval,  v tom behu som už iba zazrel ako sa vlk otáča a beží preč, pes štekajúc za ním. Kto už zažil dostreľovanie v mladinách, vie o čom hovorím. Stavanie, my bez šance streliť, druhé stavanie, bez šance. A zase stavanie a durenie, stavanie a durenie. Prebehli sme takto dákych 600 metrov, pes stále v kontakte s vlkom a my iba bezmocne ho nasledujúc. „Nadbehni mu, ja potlačím“ hovorím a chvíľu čakám. Už, už to vyzeralo nádejne, no báli sme sa obaja vystreliť kvôli bezpečnosti, vlk to využil a tak rýchlo prebehol čistinou až som zostal prekvapený, pes za ním rovno do 2-oj metrovej mladiny. Šľak aby to, čo teraz. Pred nami mladina, pes v nej, hlási a pobehuje. Strelec zostal pred mladinou a ja chceš či nechceš za ním.  Stromky, sneh, čiapka viac na očiach ako na hlave, chvojky ťa šibú po tvári, puška plná snehu, vidíš prd a zasa veľké prd. Hlas psa hore, ja tam, dole, ja tam, v pravo vľavo, ja tam. Po dobrej štvrť hodine hrania sa na skrývačku som to nevydržal. V zúfalstve som skočil rovno tam, kde hlásil pes. Cvakajúca vlčia papuľa, nohy mi stepovali ako kukuričné pukance na rozpálenom plechu, pes už ani nestekal, ten priam reval. BÁC , ja koprc  vzad, vlk koprc vzad a chvojky stromkov prikryli tú grotesknú scénu. Hlas psa postupne prechádzal do hlbšieho a pokojnejšieho štekotu. Prišiel som k ním, vlčia papuľa sa pomaly otvárala a zatvárala, na oči rýchle sa pohybujúc padali viečka, pes nad nim štekal, z piskov mu odfrkovala jemná pena. Ešte chvíľu a bolo po všetkom. Načo už tu slov, no predsa. Chcem sa poďakovať všetkým známym i neznámym chovateľom a majiteľom farbiarov ktorí sa svojou poctivou prácou starajú o chov tohto plemena, bez ich pričinenia by som svojho farbiarika nemal.

Jaro Hudáč           

 

  

HANOVERSKÝ FARBIAR BAVORSKÝ FARBIAR

Prihlásenie

Registrácia | Zabudnuté heslo

KLUB
CHOVATEĽOV
FARBIAROV

SPRAVODAJ

SPRAVODAJ 2017

Propozície akcií

plagat2.jpg, 9,8kB

Pohár SPZ - 2017

© 2010 Mediahost.sk | Návštevy: Dnes:21 | Celkom: 403999 | Online: 3