.

.

KLUB CHOVATEĽOV FARBIAROV

Pri Slovenskom poľovníckom zväze

Dohľadávka medveďa s Alanom

         Večernú pohodu preruší zvonenie telefónu. "Ráno dohľadávka medveďa, ideš? " S obavami hovorím áno. Ráno 5 00 budíček. Berieme tri psy a dobrého kamaráta. V aute sme preberali prebdenú noc a zvažovali možnosti. Strach, obavy a napätie sa striedali s túžbou dosiahnuť zatiaľ nedosiahnuteľné. Prichádzame na miesto, kde dostávame podrobnú inštruktáž. Medvedica naznačila ranu tak, že ňou trhlo, prehodilo ju a odskočila z miesta. Na nástrele sa nachádza medvedí trus, zvalená tráva a trochu farby. Alan označkuje trus a s chuťou sa pustí po stope. Zrazu prudko odbočí doľava a ide po čerstvo vychodenej prti. Po prejdení cca 200 m vyhodnocujem, že ideme zle. Alan nechápe prečo ho sťahujem späť. Srdce mi bije ako zvon a Alanko na mňa hľadí vyčítavým pohľadom. Začínam pochybovať. Vraciame sa na poslednú farbu, Alan zaľahne do remeňa a začne veľmi ťahať. Konštatujem " a sme dobre". Medvedica schádza dolu kopcom, kde každých cca 50 m je kvapka farby. Schádzame na lesnú cestu, ktorá vedie popri potoku. Touto cestou pokračujeme cca 500 m, kde medvedica odbočí do mladej bukovej húštiny. Psa priťahujem bližšie a vchádzame dnu. Vidím asi tak na 10 krokov, jednou rukou držím Alana a druhou pištoľ. Alan sa však nepýta z remeňa a stále sleduje stopu. Medvedica sa otáča a vracia sa na tú istú cestu, ktorou sme prišli. Vratistopu sledujeme 300 m, kde sa odrazí doľava. Prechádzame cez potok a asfaltovú cestu. Ďalší farbiar Edo s kopovom sú za nami. Medvedica stúpa do strmého zrázu a vchádzame do vysokej hory. Pes stopu sleduje s veľkou chuťou. Dostali sme sa k mohutnému bralu, kde som si myslel že medvedicu nájdeme. Dostávame sa ku starej rozpadnutej lesáckej chatke. Adrenalín znovu stúpa a mysľou ju vidím v chatke. No medvedica prechádza tesne popri chatke a my stúpame do kopca. Cez stopu vidíme prechádzať vysokú, Alan zdvihne hlavu a ignoruje to. Pokračujeme ďalej. Sme na 8 km. Zrazu počujem asi tak 50 m predomnou zlomenie halúzky.Ideme ďalej, na halúzke zbadám čerstvú farbu, zdvihnem ju zo zemi a konštatujem, že medvedicu tlačíme pred sebou. Rozhodnem sa prejsť ešte 200 m, zastavujem a hovorím doprovodu " vypúšťam psa" ! Zrazu vidím ako kolegovci tiež vypustili psov. Prepadlo ma zúfalstvo, že všetko je stratené, lebo Alan nehlásil. A na to počujem ako Alan hrubo hlási a k nemu sa pridáva Edo. Na GPS vidím, ako postupujú a tlačia medvedicu. Srdce mám v hrdle, no ideme ďalej a po 20 min. ťažkého terénu prichádzame k medvedici na cca 100 krokov. Psy sú v mladom smrekovom poraste a intenzívne hlásia. Po útoku medvedice na psy všetko stíchne a psy sa vracajú ku mne. Nikto z nás nechápe čo sa deje. Opatrne vchádzam do mladiny a kontrolujem situáciu. V mladine je vysoká tráva a strácam rozhľad. Vraciam sa naspäť, pričom nervozita by sa dala krájať. Psy sú zježené ako dikobraz. Konštatujeme ako ďalej a v tom padne rana. Nechápeme čo sa deje a zároveň v tej chvíli doprovod niekam volá a zisťuje, že medvedica je dostrelená. Zmocnila sa nás veľká radosť. Pripínam Alana na remeň a prichádzam k medvedici po stope. Keď ju Alan zbadá, odskočí a začne zúrivo hlásiť. Beží ku mne a ja ho vítam s otvorenou náručou. Radosť je obrovská. Edo hlási z 10 m. Kým my sme kráčali po stope, ostatní horári nás predstavali a obkolesili mladinu. Bol to perfektne zohraní kolektív. Prezreli sme kus a zistili sme, že mala odstrelenú prednú labu, tesne pod hrudníkom. Touto formou sa chcem poďakovať všetkým zúčastneným, že mi bolo umožnené podieľať sa na tejto skvelej dohľadávke. Ďakujem Poľana!

HANOVERSKÝ FARBIAR BAVORSKÝ FARBIAR

Prihlásenie

Registrácia | Zabudnuté heslo

KLUB
CHOVATEĽOV
FARBIAROV

SPRAVODAJ

SPRAVODAJ 2017

Propozície akcií

plagat2.jpg, 9,8kB

Chovný zvod - Herľany 2017

© 2010 Mediahost.sk | Návštevy: Dnes:169 | Celkom: 358090 | Online: 5