.

.

KLUB CHOVATEĽOV FARBIAROV

Pri Slovenskom poľovníckom zväze

Pri 30. výročí úmrtia Fridriha Konráda spomíname.

         Fridrich Konrád – sa narodil 21.11.1900 v Horných Obdokovciach, okres Topoľčany. Jeho otec tu bol správca žrebčína na veľkostatku baróna Stummera. V Bánovciach nad Bebravou absolvoval meštianku a potom odišiel študovať lesnícku školu v Temešvári, dnešnom Rumunsku. Lesnícke vzdelanie ukončil až po prvej svetovej vojne, nakoľko bol odvelený k ženistom a odtiaľ až na front v oblasti Trento-Bolzanov  Taliansku. Štátnu lesnícku skúšku skladá v roku 1923 v Bratislave. Po jej absolvovaní nastupuje ako lesný adjunkt na veľkostatok Klátová Nová Ves. Od roku 1928 až do výslužby pracuje ako vedúci na polesí Horňany – samota v Krnči.

 Fridrich Konrád sa zaoberal odchovom a výcvikom farbiarov a doslova bez náhrady ich rozdáva medzi záujemcov v oblasti s lovom raticovej zveri. V tom spočíva jeho záslužná a priekopnícka činnosť pri rozširovaní farbiarov, hlavne v období medzi dvoma vojnami.  V tomto období bolo na Slovensku farbiarov veľmi málo a chovali sa prevažne iba na veľkostatkoch. Dovážali sa hlavne z Nemecka hanoverské farbiare  a  z Rakúska bavorské farbiare. Tiež bol uznávaným odborníkom a znalcom života raticovej zveri. Tieto znalosti využíval pri výcviku, spočiatku psov bez rodokmeňa, až neskôr čistokrvné farbiare. Pri výcviku sa mu osvedčila metóda výcviku z Hannoverského dvora, ktorú vydal nemecký autor lesník Raedecke v roku1913. Bola preložená pre veľký záujem v Uhorsku aj do maďarčiny a bola na náklady klubu pridelená každému vodičovi v klube. Vychádzala z prirodzených stôp zdravej raticovej zveri. Jeho výcvik remeňovej práce trval dva až tri roky. Podľa tejto metódy, mohli byť hanoverské farbiare vypúšťané na samostatné durenie iba v treťom roku života. Podľa jeho slov „ táto metóda sa mi veľmi osvedčila a mal som s ňou dobré výsledky“ citát z knihy.

Už v roku 1953 predvádzal na prvých povojnových predbežných a hlavných skúškach farbiarov v Podunajských Biskupiciach svojho bavorského farbiara HARAS Horňany a umiestnil sa s nim na prvom mieste. V nasledujúci rok sa opäť umiestnil s Harasom na hlavných skúškach na prvom mieste.

Do diania klubu chovateľov farbiarov sa aktívne zapája ihneď po jeho založení v roku 1958, kedy sa spolu s Vojtechom Michelčíkom a Erichom Veselským zúčastňuje prehliadky chovného materiálu a celoštátnych skúšok, ktoré organizoval novozaložený klub 16. až 18. októbra na Kolínskej Boude. Na posúdenie chovnej spôsobilosti sa na prehliadke zúčastnilo 34 farbiarov. Vhodnosť chovného materiálu posudzovali rozhodcovia z Rakúska, manželia Karl a Trude Riessovci a Max Tasch, rozhodcovia pre výkon a exteriér, ktorí konštatovali veľmi dobrú úroveň predvedených bavorských farbiarov a slabú úroveň hanoverských farbiarov. Fridrich Konrád tu na hlavných skúškach so svojim psom HF HAITAN v.d. Strummeralm zvíťazil. Tento pes bol  neskôr odovzdaný ako dar SPZ kancelárii prezidenta republiky do služby v Lánskej obore. Pri tejto príležitosti, Jaromír Ptáček, zakladajúci člen prvého výboru KCHF a poradca chovu, povedal. „ rozlučte se s první cenou, přijeli kluci ze Slovenska“.

Od roku 1966 až do roku 1973 bol členom výboru KCHF, poverený založením a vedením kroniky klubu. V roku 1967 spolu s pánom Henzlom sa zúčastňujú vo funkcii  pozorovateľov klubu na skúškach v Rakúsku a ďalej rozvíjajú dobrú spoluprácu s Rakúskym klubom a Medzinárodným klubom farbiarov (ISHV). Dlhé roky viedol a spracovával kroniku klubu. Mimoriadne podrobne spracoval  históriu od založenia klubu v Rakúsko-Uhorskej monarchii v roku 1901 až do jeho zániku v roku 1918. Ako pomôcka mu poslúžili zápisky rakúskeho chovateľa a významného vodiča v období monarchie Karla Horejšího. Prispieval do odborných poľovníckych časopisov. Do prvej slovenskej publikácie s tematikou chovu a výcviku farbiara, ktorá vyšla v roku 1975  pod názvom „Farbiar v poľovníckej praxi“, prispel svojimi príbehmi, kde zdôraznil význam správne vedeného farbiara pri poľovnom obhospodarovaní raticovej zveri.

Fridrich Konrád patril medzi prvých rozhodcov z výkonu. Za rozhodcu  bol vymenovaný v roku 1954. Ako rozhodca využíval svoje vlastné skúsenosti ako cvičiteľ a vodič farbiara. Jeho zásada bola, že rozhodca nesmie tolerovať zistené nedostatky. Benevolentné posudzovanie výkonu psa neprospieva, ale škodí farbiarom.

Pri životnom výročí 80 rokov mu bolo udelené najvyššie poľovnícke vyznamenanie „Zlatý kamzík“.  

            Fridrich Konrád zomrel vo veku nedožitých 82 rokov v Bratislave 22. júla 1982.

Jeho celoživotné skúsenosti, postrehy, zápisky a poznámky  knižne vydáva jeho syn Karol v knihe „Polstoročie v Tribečskej horárni“. Jej doplnené druhé vydanie vychádza v roku 2000.

Na jeho počesť a uctenie jeho odkazu organizuje slovenský KCHF od roku 1985 „Memoriál Fridricha Konráda“. Táto skúška sa postupne vypracovala na najprestížnejšiu skúšku farbiarov v Európe.    

 

                                                                                                                      Ing. Peter Grellneth

HANOVERSKÝ FARBIAR BAVORSKÝ FARBIAR

Prihlásenie

Registrácia | Zabudnuté heslo

KLUB
CHOVATEĽOV
FARBIAROV

SPRAVODAJ

SPRAVODAJ 2020

Propozície akcií

plagat2.jpg, 9,8kB

ŠVF Žilina - Stráňavy 2020

© 2010 Mediahost.sk | Návštevy: Dnes:355 | Celkom: 748096 | Online: 10