.

.

KLUB CHOVATEĽOV FARBIAROV

Pri Slovenskom poľovníckom zväze

Náš prvý vlk

                Bol novembrový piatok večer a mobil oznámil príchod správy od predsedu nášho poľovníckeho združenia „ zajtra o 08.00 pri jazierku poľovačka“.

     A tak aj bolo. Zišlo sa nás tam členov, kandidátov a hostí asi 20. Pri nástupe predseda určil vedúceho honcov a funkcia vedúceho strelcov pripadla na mňa. A tak som to začal „zavádzať“ v časti „Severná Pláň“. Prvému hovorím členovi Jožovi, že si najstarší z nás, posaď sa do „Vašovho posedu“. On mi nato, že on by radšej dozadu do potoka. Znova som mu povedal, že vieš že z tohto posedu sa vždy najviac nadarilo, hovorím ti, ostaň tu. Ťažko sa mu na ten posed vychádzalo, ale ostal. Po rozdelení všetkých strelcov som ja s mojou BF Flórou Jelenia obora Orava ako posledný ostal v potoku, kde chcel ísť Jožo. Po desiatich minútach to začalo, štekot psov, jeden výstrel niekde zospodu, potom ďalší a ďalší. Zrazu výstrel jeden, druhý, tretí v časti niekde od „Vašovho posedu“. A to boli posledné výstrely, ešte nejaký štekot psov, predo mnou lomos- dve jelenice s jelienčaťom a ihličiakom upaľujú do hora, smerom k vrchu Pilska. Po 20 min. všetko stíchlo. Pristúpil som k Flóre, ktorú som mal asi 5 m. odloženú na voľno odo mňa, pochválil som ju a povedal „snáď teraz budeme mať robotu aj my“, myslel som tým peknú dohľadávku.

Po príchode k Jožovi, ktorý už stál pod posedom a netrpezlivo prešľapoval, som sa ho pýtal po čom strieľal. On že po vlkoch. Boli dva, prvého určite trafil, pretože urobil kotrmelec dozadu a viac ho nevidel, počul ho po chvíli zaviť v mládniku Severná Pláň a po druhom ešte dva krát vystrelil, ale toho určite netrafil, pretože nijako nenaznačil zásah. A povedal že „bol by som aj ešte dupľoval, ale nemal som viac nábojov“. Potom mu vyšli ešte dva jelene s jelenicou, smerom do vrcholu Piľska, ktoré si vychutnal pohľadom.

Potom som s Jožom išiel na nastrel a tam čo asi? Nič. Ani náznak po zásahu vlka. Pripol som Flóru na farbiarský remeň, nasadil na nástrel, ktorý mi Jožo označil, s povelom „hľadaj vlčka“. Flóra urobila jeden polkruh o priemere asi 15 m. a zastavila sa pri mladých 1 m. vysokých jarabinách a tam opatrne overovala so zježenou srsťou na kohútiku. Prídem k nej a pozerám čo ju tak zaujalo a tam ako keby niekto z pohárika špliechol krvi. Kričím na Joža, ktorý stál asi 20 m. odo mňa, že som našiel nástrel. Bol úplne inde ako mi ukazoval. Flóra stála na mieste asi 15 min. a stále si toto overovala, vôbec nechcela ísť po stope, aj keď som ju niekoľko krát povzbudil. Ale potom sa predsa len z kroka na krok pobrala ale opačným smerom, ako mi Jožo hovoril, že počul po výstrele ako vlk zavil. Opatrne išla z kroka na krok, žiadny celý napnutý farbiarsky remeň, ako som pri nej zvyknutý a viac ako dva metre sa odo mňa nevzdialila. Skoro pri každom kroku sa obzerala či idem za ňou, či ju v tom nenechávam samú. Videl som v jej očiach prvý krát pri dohľadávke strach a keby vedela, tak sa ma určite zakaždým obzretím opýta „mám pokračovať, nevykašleme sa nato?“. Asi po desiatich metroch od nástrelu Flóra našla prvú kvapku farby. Potom asi 80 m. nič, žiaden znak a po týchto metroch ležovisko, fľak krvi na bukovom listí. Tam sa zastavila a dosť. Znova dlhšie overovanie. Povzbudil som ju niekoľko krát, po chvíli sa pobrala smerom k mladine, ktorá bola na opačnej strane ako mi Jožo opísal. Keď sme sa opatrne blížili k mladine, zrazu Flóra dvihla hlavu a krok cúvla. Videl som ako sa z pod stromčeka zodvihlo vlčisko a odbehol smerom od nás hlbšie do mladiny a viac som ho nevidel. Takéto opatrné, bojazlivé overovanie „nejakej farby a pachu“, ktoré bolo pre Flóru úplne nové, trvalo od nástrelu až po ležovisko asi 25 min. Pri raticovej zveri túto dráhu v takom teréne v pohode urobí do 5. min.  Nato som Flóru stiahol zo stopy, prišiel som k Jožovi a ostatným členom, ktorí už netrpezlivo čakali na výsledok. Keďže vlk ešte žil, povedal som že prídeme o hodinu a dohľadávku dokončime, tak sme sa všetci vybrali na miesto nástupu. Zrazu po chvíli výstrel, druhý. Asi 50 m. od nás. A potom krik jedného z poľovníkov, „príďte tu, tu je“. Ten vlk sedel na zadku bokom od nás s hlavou otočenou k nám a pozeral na nás všetkých a mi naňho. Bol to nezabudnuteľný pohľad pre mňa a určite aj pre Flóru pozerať sa žijúcemu vlkovi do oči zo vzdialenosti asi 5 m. Vzbudzuje to poriadny rešpekt. Kto to zažil, vie posúdiť. Po chvíli ho Jožo dostrelil. Nastali gratulácie Jožovi a samozrejme predovšetkým Flóre, pasovačka a.....všetko čo k tomu patrí.

            Táto dohľadávka bola tak pre mňa ako aj pre Flóru veľkou skúsenosťou, pretože dohľadať prvý krát strieborného, (možno zlatého) vlka vyžaduje veľa dôvery medzi vodičom a farbiarom, ktorú môžeme vybudovať okrem iného množstvom času stráveného spolu.

                                                                                                            Ľubomír Luscoň

                                                                                                             Farbiarom zdar!

HANOVERSKÝ FARBIAR BAVORSKÝ FARBIAR

Prihlásenie

Registrácia | Zabudnuté heslo

KLUB
CHOVATEĽOV
FARBIAROV

SPRAVODAJ

SPRAVODAJ 2019

Propozície akcií

plagat2.jpg, 9,8kB

CHZ 2019

© 2010 Mediahost.sk | Návštevy: Dnes:54 | Celkom: 572871 | Online: 3